Varenie slivkového lekváru

Termín: od 20.9.2010 do 24.9.2010

Varenie slivkového lekváru

Hoci je náš kraj známi vďaka svojej ovocinárskej tradícii, naše deti len málo vedia o tradičných spôsoboch uskladnenia a spracovania ovocia. To chodili predávať na jarmoky, uskladňovali v komore, na povale, v stodole v sene a v slame, varili z neho lekvár, sušili, či destilovali. Najmenej vývojom poznačená je destilácia, ktorú poznajú aj tí najmenší. Na druhej strane varenie lekváru oproti minulosti stratilo predovšetkým svoju spoločenskú funkciu. Preto sa Centrum tradičnej kultúry v Myjave rozhodlo v Gazdovskom dvore v dňoch od 24.9. do 2.10.2007 priblížiť žiakom škôl myjavského okresu tradičný spôsob varenia slivkového lekváru v rámci výchovno-vzdelávacieho podujatia.

V Gazdovskom dvore deti čakala gazdiná, v ktorá v kotline varila slivkový lekvár. Na začiatku im porozprávala niečo o miestnych tradíciách pestovania ovocných stromov, o typických druhoch ovocia pre náš región, ako aj o spôsobe uskladnenia a konzervovania ovocia našimi starými rodičmi.

Nápad predviesť deťom práve varenie slivkového lekváru nebol samoúčelný. Od čias minulých totiž prešlo veľkou zmenou. Nielen deti ale aj pedagógov najviac prekvapilo, že v minulosti ľudia nepridávali do lekváru žiadny cukor a žiadne chemické konzervačné prísady. Jednoducho odkôstkované slivky dali rovno do kotla, ktorý bol umiestnený buď v neobývanej časti domu, alebo na dvore a varili ich dokiaľ z nich nevznikla tzv. brečka.Z nej sa postupne odparovala voda až zhustla do tuhého lekváru. Ešte zahorúca ho gazdiné dali do hlinených hrncov, džbánov alebo slamienok a prikrývali papierom. V nich lekvár časom ešte viacej tuhol a po vyklopení držal bochníkový tvar. Keď si ho chceli natrieť na chlieb, museli gazdinky z neho nožom odrezať a rozrobiť vo vode.

Lekvár varievali viacerí susedia spoločne po celý deň až do skorého rána. Najmä od večera do rána, to bola príležitosť na stretnutie susedov, známych a rodiny. A presne táto najzábavnejšia časť varenia lekváru už takmer úplne zanikla. Ľudia si pri takýchto pracovných príležitostiach vždy rozprávali rôzne príhody a historky o silákoch, o strašidlách, či o mŕtvych. S dospievajúcou mládežou niekedy prišiel do dvora i muzikant s heligónkou, pri ktorej sa nielen starší zabavili, ale i mladší sa naučili od nich nové pesničky a tance.

Tak sa aj deti naučili deti pri heligónke myjavské pesničky a tance. Na záver každý zo zúčastnených mohol ochutnať lekvárový chlebík a bylinkový čaj.

Najmenšie deti odchádzali späť do školy s lekvárovými fúzami, všetci s novými poznatkami a nejedno z nich si pospevovalo naučenú pesničku. Na lekvári, ktorý sme varili bez pridania cukru a konzervačných látok, si budú môcť deti pochutnať i na ďalších výchovno-vzdelávacích podujatiach, ktoré v Gazdovskom dvore v Turej Lúke pripravuje Centrum tradičnej kultúry v Myjave.